Gloria Hunniford interview

Gloria Hunniford: Môj ďalší hosť je očakávaný na pódiu vo West End pravdepodobne o pol hodinu alebo tak približne. Vystupuje v Tango at the End of Winter. Jeho talent ho priviedol až na Broadway s RSC (Royal Shakespeare company) a do Hollywoodu vo filmoch ako Die Hard a Robin Hood: Prince of Thieves. Tu je ako podlý Sheriff of Nottingham:

[klip: scéna končiaca "...a zrušte Vianoce"]

GH: Privítajte Alana Rickmana. [AR vchádza za nadšeného potlesku] Myslím, že všetci vaši fanúšikovia sú dnes večer tu, Alan, tak či tak. [AR sa uškrnie a jemne málo zasmeje] Skutočne, je to úžasná veta v tom filme, nieje tak: 'Zrušte Vianoce.'

AR: Je to dobrá veta. Je ah, je to um, predpokladám, že vás to naučí divadelný tréning – pretože v skutočnosti posledná veta v skripte bola 'žiadne milosrdné popravy' – ale akýsi zdravý ľudský rozum mi povedal, nie nie nie, presunieme Zrušte Vianoce na koniec. [spraví gesto, ako by uchopil slovo a presunul ho doprava]

GH: (smejúc sa) To je úžasné. Počula som, že sa strašne veľa mečov polámalo počas filmovania.

AR: Všetky polámané mnou, obávam sa, áno. Myslím, že povedali, že môj herecký výkon bol trošku príliš entuziastický. Myslím, že sme ich spotrebovali asi 10.

GH: Chcete byť čo najviac realistický, nie je tak, Alan? 

AR: Nie, snažím sa narobiť čo najviac hluku, ako je to len možné. (všetci sa smejú spolu s ním)

GH: Mali ste režiséra bojových scén, ktorý všetko koordinoval?

AR: Bol tam, úbožiak, áno, ale museli sme si to všetko vymyslieť, ako sme postupovali, robiac 6 úderov v každom úseku a tak ďalej a – našťastie Kevin Costner je veľmi dobrý šermiar, takže to bolo o.k..

GH: Dosť toho bolo skutočne popísané o Kevinovi Costnerovi a tomto filme. Ale z vášho hľadiska, bol dosť dobroprajným hercom čo sa spolupráce týka?

AR: Nuž, problém s hraním, um, šerifa voči Robinovi Hoodovi alebo, ako aj v Die Hard, vy, vy, vy stretnete hrdinu iba na začiatku a potom na konci, keď vás má zabiť. Takže (GH sa smeje), um, ale bola, takže um, nepracovali sme skutočne toľko spolu v zmysle natáčania scén, ale bola jedna noc, keď sme trčali na vrchole nejakých kulís, Mary Elizabeth Mastrantonio a ja, a hrali sme scénu ktorá, natáčali sme to v noci, ktorá sa mala odohrávať za dňa, v hodinu, kedy nemáte nikoho, oproti komu by ste hrali, takže vykladáte svoj text do prázdnoty, uh, a zrazu zdola, ležiac na plachte v 9 hodín večer, som zazrel a začul Kevina Costnera ako nám predčítava texty ostatných hercov mimo kameru takže, viete, je to dobrák.

GH: Jasne, to sa nestáva veľmi často, je tak.

AR: Nie.

GH: Ale ten film vám priniesol záplavu ponúk. Napriek tomu, ste odmietli kopec z nich, aby ste si mohli zahrať vo West End. Takže, ako sa má váš agent po tieto dni, je jeho duševné zdravie v poriadku?

AR: (smeje sa) Keď už hovoríme o jeho duševnej rovnováhe, jeho banková rovnováha nieje až taká dobrá ale uh, nebolo možné povedať nie spolupráci s týmto úžasným, úžasným režisérom, a skvelou spoločnosťou a skvelou hrou.

GH: Jasne, mali by sme predstaviť scenár. Tango at the End of Winter je Japonská hra napísaná Japonským spisovateľom [AR prikyvuje] a režírovaná úžasným Japonským režisérom, ktorý nehovorí ani slovo po anglicky.

AR: Nuž, on, on povedal, že nehovorí. Vyzerá, že pár veciam rozumie, keď chce, ale nie, nehovorí po anglicky a tak to bolo všetko robené cez tlmočníka, ktorý – bola fenomenálna, Eureka, pretože to bolo ako mať šepkárku... stojacu vedľa neho a, uh, takže v mojej pamäti to mám uchované, akoby som rozprával s ním.

GH: Ale ako, ako vám vysvetľuje detaily toho čo od vás chce vidieť na pódiu, ak s vami skutočne nekonverzuje?

AR: Pretože, um, jeho vyžarovanie je také silné v miestnosti, a taktiež pretože on – v skutočnosti detaily nebolo to, čo bolo problémom. Problémom v tom čase bolo dostať nás na najvyššiu priečku skokanského mostíka, akú ste kedy v živote videli a skočiť do toho a, a musíte proste plávať a, ako ste povedala, viete, zistíte o čo ide v tejto hre tým, že na nej robíte. Je to, je to presne to, o čom divadlo je. Keď pôjdete a pozriete si show, viete, že ste v divadle a pozeráte sa na hru. Nemôžete si to spliesť s kinom alebo televíziou, um, a takto on podporil tento druh odvahy. A akékoľvek skutočné jazykové problémy boli, viete-- pretože ak by ste mali akosi skočiť do toho a robiť dlhé pasáže na skúškach, um, on by uh, vás primel pokračovať, pokračovať, pokračovať, a, uh, a potom by zrazu ruky klapli [klapne] a znamenalo by to, stopneme skúšku, a vy poviete "Nie nie nie, predsa, sme presne uprostred," a on povedal "Nie, nie, nie nechcem uraziť Britský zvyk; je čas na čaj." (GH a diváci sa smejú)

GH: Teraz, chcela by som sa presunúť k dvom filmom, v ktorých je vás momentálne možné vidieť: Truly Madly Deeply a Close My Eyes. Práve som zistila, že Close My Eyes bolo napísané špeciálne pre vás. To musí byť veľký luxus v týchto časoch.

AR: (váhavo) Neviem o tom, že by bol celý film napísaný pre mňa, nie... (chichot)

GH: Vaša rola bola.

AR: Rola bola, áno. Um, nuž, je to, je to úžasné pre spisovateľa, ktorého rešpektujete, aby ste mohli povedať – nie som si istý, čo to znamená, čo si myslí o mne, um, hrám ozaj podivnú osobu, um...

GH: V akom zmysle?

AR: Nuž, máte do činenia s niekým, kto sa volá Steven Poliakoff, kto je spisovateľom, ktorý sa zaoberá so, so spájaním vyhrotených udalostí a ich prirovnávaním. Viete, je to film o tom, aké neisté sú naše životy práve teraz a je to v podstate film o začiatku 90tych rokov. Viete, všetky tie veci, o ktorých nám bolo povedané, že sú fakty, sa zrazu začínajú rúcať rovno pred našimi očami a tak, viete, na jednej strane máte Rusko a všetko, čo sa tam deje, a na druhej strane sa musíte zaoberať s AIDS a, um, podobnými problémami tých časov a, uh, a Steven akosi poprepletal všetky tieto veci [znázorňuje rukami, potom ich spojí] do príbehu o Británii v 90tych rokoch. Takže, um, môj charakter v popredí toho všetkého vyzerá ako by bol jedným z páchateľov tých hrozných vecí, ktoré sa dejú so stavbami okolo Docklands (Pozn. Alis: oblast v Londýně na východ od City) a, predpokladám, ambiciózny mladík, ale v skutočnosti pod tým všetkým je v ňom veľký kus múdrosti, ktorý je potrebný, ak uvážime, že zistí, že jeho žena má aférku s jej vlastným bratom. (usmeje sa)

GH: Jasne. Nuž dostali sme sa k miestu, kde si naozaj ukážeme klip, a skutočne je to ten, ten moment vo filme, kde Alan zistí, že jeho žena nieje celkom taká úprimná, ako si myslí:

[ukážka s umývačkou riadu a v supermarkete]

(AR usmeje sa a rozhliadne sa okolo, keď publikum hlasno aplauduje)

GH: Bolo to ako, ako typická sobota vo Waitrose pre vás, takto, hovoriac sám so sebou?

AR: (smeje sa) Nemyslím si, že táto postava chodí do supermarketu veľmi často.

GH: V skutočnosti je v tomto filme dosť vášnivých scén takže, ako sa osobne vysporiadavate s natáčaním všetkých týchto ľúbostných scén o 8mej hodine ráno s celým štábom stojacim okolo a prizerajúcim sa?

AR: Je to veľmi náročné. Nikdy predtým som nenatáčal jednu z takých scén, um, a um... Nuž, čo sa stalo, bolo toto, uh, tak sme boli; bolo okolo 8mej hodine ráno, v sobotu ráno, režisér sa tak nejak ponevieral okolo [nakláňa hlavu zo strany na stranu] a, uh, rozprával sa so štábom, štáb nastavoval svetlá. Saskia Reeves, ktorá je úžasná, ako moja žena vo filme, je v jej nočnej košieľke, pretože sa rozhodla, že sa už dosť veľa krát vyzliekala v tomto filme, takže budeme hrať túto ľúbostnú scénu s ňou v jej nočnej košieľke. Ale aby som nezachádzal až tak do detailov, ona je na vrchu. (zasmeje sa do mikrofónu, publikum sa smeje)

GH: Jasne, už si to vieme predstaviť, áno.

AR: Takže si ľahne do postele a zasyčí na mňa, 'necháš si na sebe spodky?' a ja som povedal 'Áno, nechám.' Pretože prikrývky siahajú potiaľto. [ukáže približne do výšky bokov] A ona hovorí, 'to je dobre, pretože ja nemôžem, pretože táto nočná košieľka je priesvitná.' (publikum a GH sa na tom poriadne smejú) Je to skutočne o takýchto praktických veciach. Veľmi neromantické.

GH: Teraz ešte predtým ako vyrazíte, musím povedať, je jedna vec, na ktorú sa vás chcem skutočne spýtať, pretože milujem film Die Hard, ale úplne na konci, keď vás zhodia z tej, uh, 100 poschodovej budovy, je naozaj vidieť vašu tvár ako padáte nižšie a nižšie. Ako to natočili?

AR: (pokojne) Zhodili ma z výšky 40 stôp (cca 12 metrov). [trochu sa usmeje; hlasný smiech publika] Prišli za mnou – a viete, ja som bol takým nováčikom [potrasie hlavou] – a prišli za mnou s veľmi divným akýmsi úskočným pohľadom a povedali, 'nuž, máme takýto skvelý nápad pre záber a napadlo nás, či by, vieš, chceli by sme ti nasadiť kameru na tvár a, možno ak by ti to nevadilo, vieš, mohli by sme ťa naučiť, ako to urobiť.' a so všetkými možnými takýmito rečami [robí tu mnoho nádherných pohybov s rukami] a tak som sa nad tým zamyslel a, uh, trénovali ma, ale aj tak, bol som dosť hloupý na to, aby som povedal áno, ale oni boli dosť múdry, aby sa uistili, že to bola úplne posledná scéna, ktorú som mal natočiť pre film (publikum sa začne smiať), takže ak by ma zabili, stále by im zostal film. (publikum a GH sa smejú počas tohto; GH povie "to je v poriadku")

GH: Alan, som nesmierne poctená, že ste sa dnes večer mohli zúčastniť na programe. Skutočne vám veľmi pekne ďakujem a radšej sa už ponáhľajte.

AR: To musím, áno.

GH: Budete mať vystúpenie.

AR: Ďakujem.

GH: Alan Rickman!
(aplaus)