|
Baby's In Black
Autor: Gwind
Oh dear
what can I do,
baby's in black and I'm feelin' blue.
Tell me oh, what can I do?
Sledovala
ho od stola v kuchyni hlavného stanu Fénixovho rádu. On si ju však vôbec
nevšímal. Tak ako nikto iný. Všetci počúvali najnovšie správy, ktoré
priniesol o Voldemortových plánoch.
„Jeho cieľom ostáva samozrejme Harry Potter.“
„Áno, ale kým je Harry pod ochranou starobylého kúzla, ktoré pôsobí vďaka
obeti jeho matky, dovtedy je aspoň v akom takom bezpečí,“ povedal
Dumledore.
He
thinks of her
and so he dresses in black
and though she'll never come back
he's dressed in black.
Na tvári
Severusa Snapa sa mihol celkom nezreteľný tieň. Nikto ho nespozoroval.
Nikto, len ona. Hestia Jonesová, ružolíca čarodejnica s čiernymi vlasmi.
Len ona poznala každučkú jeho vrásku. Každý pohyb kútika jeho pier jej bol
taký blízky. Už dávno ho beznádejne milovala, ale jej láska jej doteraz
prinášala len utrpenie.
Oh dear
what can I do,
baby's in black and I'm feelin' blue.
Tell me oh, what can I do?
Ľudia
rozprávali a rozprávali. No ona im venovala len minimálnu pozornosť. Nič
nebolo dôležité. Nikto. Len on. Jeho smútok, jeho bolesť. ON. Celá jej
myseľ sa venovala len a len jemu – Severusovi Snapovi. No on myslel len na
svoju niekdajšiu nenaplnenú lásku, manželku svojho najväčšieho rivala –
Lily.
I think
of him
but he thinks only of her
and though it's only a whim
he thinks of her.
Schôdza sa
skončila. Všetci sa pomaly rozchádzali. Len ona ostávala. Dnes mala ona
strážiť opustený hlavný stan Fénixovho rádu. Vždy tu musel niekto byť, aby
sa mali kam uchýliť, keby sa čokoľvek stalo. Aby mohli rýchlo zmobilizovať
svoje sily.
„Dobre, Hestia. Keby sa čokoľvek stalo, vieš, čo máš robiť?“ uisťoval sa
ešte Dumbledore.
„Áno, samozrejme, spoľahnite sa, pán profesor.“ Už dávno ju neučil, no ona
ho ešte stále volávala profesor.
„Majte sa, slečna Jonesová, zajtra o desiatej ráno vás prídem vystriedať!
Dobrú noc!“ lúčila sa s ňou Molly.
„Dobrú noc aj vám!“ kričala za ňou Jonesová veselo.
„Dobrú noc, Hestia,“ začula za sebou dôverne známy, tichý zamatový hlas.
Mala pocit, že ak by tu nebola stena, o ktorú sa mohla oprieť, tak si
určite všimne, čo s ňou tieto tri slová urobili.
„Dobrú noc, Severus.“
„Sss,“ sykol zrazu bolestne a bleskovo sa chytil za svoje predlaktie.
„Čo sa deje?“ opýtala sa vydesene.
„Temný pán...“ šepol. „Profesor Dumbledore? Volá ma. Neviem, čo môže
chcieť, ale nič milé to zrejme nebude. Budem vás potom informovať.“
„Dobre, Severus, dávaj si pozor,“ rozlúčil sa s ním Dumbledore a
starostlivo sledoval postavu v čiernom, ktorá sa stratila v londýnskom
upršanom počasí.
„Veľa šťastia, Severus,“ šepla Hestia ticho. Nechcela, aby ju niekto
začul. Nikto nesmel nič vedieť! A najmä nie ON. Bola rada, že sa k nej
nikdy nesprával s takým pohŕdaním a chladom, aký si šetril napríklad pre
Pottera alebo Siriusa, kým ešte žil. No nikdy by nepochopil city, ktoré k
nemu prechovávala. Zrejme si myslel, že podobných citov nie je hodný,
pretože jeho láska nebola nikdy opätovaná, čo na ňom zanechalo hlbokú
stopu. Draho platil za svoj omyl, že sa zamiloval do nesprávnej osoby.
Oh how
long will it take
till he sees the mistake he has made?
Onedlho sa
zavreli dvere a ona ostala v dome Blackovcov úplne sama. Sadla si do
kuchyne, chytila nejakú knižku a začala si čítať. Plamene príjemne pukali.
Ani nevedela, ako jej beží čas. Liala do seba už asi štvrtú kávu a
pospevovala si nejakú pieseň. Poznala ju ešte z detstva. Jej otec mal
veľmi rád muklovskú hudbu a jeho najobľúbenejšou skupinou boli akýsi
Chrobáci. Poznala od nich množstvo piesní, hoci sama nevlastnila jedinú
nahrávku.
Dear
what can I do,
baby's in black and I'm feelin blue.
Tell me oh, what can I do?
Zrazu sa
plamene zablikali zeleným svetlom. Hestia Jonesová rýchlo vyskočila zo
stoličky, schmatla prútik a namierila ho do krbu. Niekto sa objavil v
plameňoch.
„Severus!“ vykríkla, Jeho telo sa bezvládne zosunulo k zemi. „Severus!“
„Už nie... už nie... už nie...“ mrmlal dokola. Vyzeral zničene a zúbožene.
Z orlieho nosa mu tiekla krv, tvár mal posiatu modrinami a ledva sa hýbal.
„Severus, čo sa ti stalo?“
„Povedz Dumbledorovi, že sa chystá útok na Potterov dom. Mňa odhalili.
Nech sa ponáhľajú,“ šepol vysilene.
„Severus, poď si ľahnúť, potom všetko zariadim...“
„NEPOČULA SI! ÚTOČIA NA POTTERA! MUSÍŠ TO ZARIADIŤ OKAMŽITE! Inak bola
Lilina obeť zbytočná...“ dodal ticho, keď si myslel, že už odbehla preč.
Myslel, že ho nepočula, no mýlil sa.
Oh how
long will it take
till he sees the mistake he has made?
Dear what can I do,
baby's in black and I'm feelin blue.
Tell me oh, what can I do?
„Všetko je
zariadené, Severus,“ kričala, keď sa vracala do kuchyne. „Dumbledore sa o
všetko postará. A mne nariadil, aby som ťa ošetrila a dohliadla na to, aby
si ostal v dome a v posteli. A buď si istý, Severus, že o to sa postarám!
Severus?“ opýtala sa ticho, keď konečne dorazila do kuchyne prekvapená, že
neodporuje Dumbledorovmu rozhodnutiu.
Nereagoval. Ležal nehybne a z jeho úst vychádzali len slabé stony.
„Severus!“ skríkla a vrhla sa k nemu. Zatriasla ním.
„Lily,“ zašepkal.
„To som ja, Hestia, Severus! Preber sa!“ kričala na neho. Márne. Schmatla
prútik a vykríkla: „Wingardium leviosa!“ Jeho telo pomaly odlevitovala do
jednej zo spální a uložila ho do mäkkej postele.
„Lily,“ opakoval.
„Počkaj, Severus hneď sa vrátim. Donesiem posilňujúci elixír.“ Rýchlo
vybehla von z izby a už onedlho sa vrátila s veľkou dávkou posilňujúceho
elixíru.
„Napi sa, Severus, to ti pomôže. Panebože! Čo ten Voldemort s tebou
stváral!“
„Nevyslovuj jeho meno, Lily. Je nebezpečný!“
Vystrašene priložila k jeho perám fľaštičku s elixírom. Pomaly sa napil
stále opakujúc Lilino meno.
Zrazu sa začal triasť na celom tele. Jeho tvár zbledla.
„Zzzzimmmaaa,“ drkotal zubami.
Rýchlo vyčarovala huňatú deku a prikryla ho ňou. Stále sa drkotal a
triasol.
„Ja už nechcem...“ šepol.
Tras jeho
tela pomaly ustával. Jeho bledé pery sa takmer neznateľne hýbali. Z hrdla
však nevychádzal žiaden ston. Ani jediná hláska. Zatvoril svoje čierne
oči. Nechcel sa už pozerať na nič. Už nechcel vidieť utrpenie, ktoré
spôsoboval. Nechcel už trpieť. Nechcel už myslieť na svoju lásku. Na svoju
bolesť. Na chvíle, ktoré s ňou nikdy nemohol stráviť.
Nevládal
už ďalej bojovať. Celý život len bojoval a bránil sa. Už ho to nebavilo.
Už ho nebavilo to večné pretvarovanie sa. To neustále napätie. Už sa
nechcel báť o svoj život. Už sa o neho ani nebál. Teraz chcel len jedno.
Zavrieť oči, na nič nemyslieť, stratiť všetok bôľ a zomrieť. Lebo keď
zomrie, možno opäť uvidí svoju lásku, svoju Lily.
„Severus,
nesmieš sa vzdávať. Ešte je prečo žiť. Bojuj, prosím, bojuj pre mňa!“
kričala Hestia zúfalo. Líca mala mokré od sĺz. Mala neuveriteľný strach.
Cítila sa neuveriteľne bezmocne. Keby tu tak bola Poppy, možno by niečo
zvládla. Ale ona bola ďaleko. Možno ho mohla odviesť k svätému Mungovi,
ale v terajšej situácii by mu to mohlo ešte viac ublížiť. Časy boli zlé a
skutočnosť, že ho odhalili, jej vôbec nepridávalo na pokoji.
„Pre
koho?“ opýtal sa zrazu ticho vyprahnutými perami.
„Pre mňa! Pre... LILY!“ vyhŕklo z nej zrazu.
„Lily?“
„Áno, to som ja, Severus, tvoja Lily. Nesmieš sa vzdávať. Nesmieš!“
plakala.
„Ty si nezomrela?“
„Nie, žijem a ty musíš tiež!“
„Lily...“ usmial sa takmer neznateľne. Znova sa roztriasol a ešte viac sa
zababušil do teplej prikrývky. „Je mi zima... Poď ku mne, Lily...“
Hestia
potlačila ďalší príval sĺz. Po tomto túžila už celé roky. Privinúť sa v
posteli k jej milovanému Severusovi Snapovi. Môcť odpočívať v jeho
bezpečnom náručí. A teraz, keď sa jej to malo splniť, by najradšej
zutekala. Nechcela, aby umieral, a nechcela, aby volal Lily. Ženu, ktorá
nikdy neocenila jeho srdce. Nikdy ho nepochopila. Nikdy ho nemilovala a on
volal JU!
He
thinks of her
and so he dresses in black
and though she'll never come back
he's dressed in black.
„Lily,
prrrossím, poď ku mneee...“ volal ju drkotajúcimi sa zubami.
Ďalšia horká slza dopadla na posteľ. Hestiino srdce sa rozbilo na milión
kúskov. Zavrela oči, roztrasenou rukou nadvihla prikrývku a ľahla si k
nemu. Celý horel. Pevne ju objal a zaboril nos do jej čiernych vlasov.
Ešte viac sa rozplakala.
„Neplač, Lily, neplač.“
No Hestia Jonesová plakala ďalej v náručí Severusa Snapa.
Elixír
začal onedlho účinkovať. Tras jeho tela ustával, dych sa upokojoval, tvár
naberala sýtu červenú farbu. Pomaly, postupne... Cítila horúčavu, ktorá z
neho sálala. Dusila sa. Dusila sa teplom a pocitom, že vo svojich
predstavách objíma inú. Občas, keď sa odvážila otočiť, zbadala na jeho
spiacej tvári zvláštny spokojný výraz. Akoby sa práve teraz splnil jeho
najtajnejší sen.
„Lily,“
šepol, keď sa opäť prebudil. „Ty si tu so mnou, Lily? Neopustíš ma?“
„Nie, Severus, už ťa neopustím.“
„Milujem ťa, Lily. Milujem ťa. Máš ma aj ty trochu rada?“
„Aj ja ťa ľúbim, Severus,“ šepla Hestia a opäť sa rozplakala. Toto mu
túžila povedať už tak dlho! Ale teraz...
„Lily...“ šepol a pobozkal ju na odhalený krk.
Hestiiným telom prešla vlna obrovského vzrušenia a odporu zároveň.
Milovala ho a nenávidela. Chcela, aby ju držal a chcela aj utiecť.
Zrazu ju jemne chytil za bradu a otočil si jej tvár k svojej.
„Si taká krásna...“
Po jej lícach tiekla jedna slza za druhou.
Vtom sa jeho pery priblížili, až sa jemne dotkli tých jej. Rozvzlykala sa.
Nežne ju pohladil po vlasoch a vášnivo ju pobozkal. Nechala ho. Plakala a
vzlykala, zatiaľ čo jediný muž jej srdca ju objímal a bozkával. Po tom
bozku vždy túžila, ale nikdy si nemyslela, že bude mať takú nepríjemnú
pachuť. Pachuť Lilinho mena.
Pocítila, ako jeho ruka pomaly zašla pod jej habit. Prudko sa odtiahla.
Toto nejde! Toto nemôže!
„Túžim po tebe. Neodchádzaj,“ zašepkal jej Severus do ucha roztúžene.
Nevedela, čo robiť. Tak veľmi po ňom túžila! Tak veľmi chcela, aby bol len
jej! Ale teraz videla, že sa jej tento sen nikdy nesplní. Už nemala ďalšie
slzy, ktoré by mohla preliať. Neostávalo jej nič... Severus nikdy nebude
len jej. Vždy bude patriť Lily. Ani kúsok z neho nebude patriť jej, Hestii
Jonesovej... Ale... možno... možno by mohol... Možno...
„Počkaj,
Severus, len zamknem dvere,“ povedala nakoniec s dokončeným plánom v jej
zúfalej hlave. Pustil ju a zavrel oči. Nevidel, čo robí. Nevidel, ako
zamyká dvere. Nevidel, ako prútikom mieri na seba. Nevidel, ako sa jej
pery stiahli do trpkého úškrnu. A aj keby to videl, tak by tomu nerozumel.
Jedinou dôležitou vecou bolo, že sa vrátila. Že príjmala jeho horúce
bozky. Že hladila jeho jemné vlasy. Že jej nežné prsty prechádzali po jeho
nahom chrbte. Že jeho zmyselné pery mohli zmapovať každý kúsok jej nahého
tela. Že bola konečne len jeho. Že s ňou mohol splynúť v jedno a nikdy sa
nerozlúčiť. To jediné bolo pre neho dôležité. Pre Severusa Snapa,
rokfortského profesora elixírov...
Oh dear
what can I do,
baby's in black and I'm feelin' blue
Tell me oh, what can I do?
Hestia
Jonesová sa vymanila z teplej Severusovej náruče. Zaspal už dávno. Pokojne
dýchal, horúčka mu klesala. Z najhoršieho už bol vonku. Vyliezla z
postele, obliekla si habit a potichu vyšla z izby. Zatvorila dvere a zišla
do kuchyne. Urobila si jednu kávu a niečo rýchlo zjedla. V hlave jej
lietalo množstvo myšlienok. Na to, čo sa stalo. Na to, čo urobila.
Pomaly kráčala po schodoch smerom nahor, keď sa zrazu otvorili vchodové
dvere.
„Slečna Jonesová! Čo sa stalo so Severusom? Kde je? Ste obaja v poriadku?
Ešte tu nikto nie je?“ vysypala na ňu pani Weasleyová, hneď ako sa
objavila vo dverách.
„Severus je už z najhoršieho vonku. Ale bola to rušná noc...“ v duchu sa
usmiala nad touto vetou. Nikto sa nikdy nedozvie, čo všetko táto veta
znamená. Nikto... Nikdy...
„Horúčka mu však pomaly klesá. A čo Potter? Všetko je v poriadku? Čo
Dumbledore a ostatní?“
„Prišli včas, vďaka Severusovi. Všetci žijú, ale je mnoho zranených.
Niektorých dopravili k svätému Mungovi a ostatní prídu onedlho sem. Mala
som vám prísť pomôcť všetko pripraviť. Ale radšej to urobím sama, dobre?
Vidím, že ste veľmi unavená. Určite ste pri ňom bdeli celú noc, však?
Choďte si ľahnúť. Ja sa už o všetko postarám.“
„Nie, pani Weasleyová, ďakujem. Ale asi by som aj tak nezaspala. Ak
dovolíte, tak vám pomôžem a popritom na neho občas dozriem.“
„Dobre, slečna Jonesová, ak to tak chcete.“
„Chcem.“
O dva
roky neskôr
„Voldemorta sme porazili, ale za akú cenu...“ vzdychol si Dumbledore
sediac vo svojej pracovni. Konečne bolo po všetkom.
„Vysokú, Albus, veľmi vysokú. Zomrelo veľmi veľa ľudí.“
„Máte pravdu, Minerva, priveľa...“
„No niektorí aj ušli,“ zahlásil Snape svojim typicky chladným tónom.
„Na koho myslíte, Severus?“
„Hestia Jonesová, napríklad,“ povedal pohŕdavo. „Od tej noci, ako Temný
pán zaútočil na Pottera a ako ma odhalil, od tej noci som ju videl len
trikrát a potom už o nej nebolo ani len počuť. Ale mohol by som menovať aj
ďalších...“
„Hestia neušla, Severus. Ja osobne som ju poslal preč. Nikto o nej nesmel
vedieť. Ale zaujímavé, že ju práve teraz spomínaš. Včera som od nej dostal
sovu. Písala, že je rada, že Voldemort padol a že sa možno konečne budú
môcť vrátiť.“
„Budú?“ pozrel na neho Severus prekvapene.
„Áno. To bol dôvod prečo som ju poslal preč. Zistila, že je tehotná.“
„A to je nejaký dôvod? Prečo by mal mať temný pán záujem o ňu a jej
dieťa?“ ohrnul hornú peru. Nemal rád zbabelcov a ešte viac ho rozčuľovali
dôvody, ktorými obhajovali svoju zbabelosť.
„O ňu už len preto, že bola veľmi schopná čarodejnica a náš spojenec. A o
jej dieťa? To neviem presne. Nechcela mi povedať, kto je otcom dieťaťa. No
hovorila, že je to niekto pre Voldemorta veľmi dôležitý. A bála sa, že ak
sa bude dieťa priveľmi ponášať na svojho otca, že to Voldemortovi napadne
a zneužije ho. Preto som ju poslal preč?“
„Áno? Zaujímavé,“ zamrmlal ironicky. „A ako sa to dieťa volá?“
„Winston Jones.“
„Čudné meno...“ poznamenal Severus, čím sa pre neho celá záležitosť
uzavrela a on si na ňu už nikdy nespomenul.
Oh dear
what can I do,
baby's in black and I'm feelin' blue
Tell me oh, what can I do?
Hestia
Jonesová, ružolíca čiernovláska s úsmevom na perách sledovala svojho syna.
Mal niečo vyše roka a už na ňom mohol každý zbadať nepomýliteľné rysy jeho
otca. Pri pohľade na neho neľutovala svoje rozhodnutie. Neľutovala, že
pomocou prútika zabezpečila, aby určite otehotnela. Otehotnela po jedinej
noci s jediným mužom, ktorého kedy milovala.
„Winston! Neutekaj tak, lebo spadneš!“ kričala za ním úplne zbytočne.
Winston... Každý okrem jej otca sa čudoval nad tým čudným menom. Jej otec
si myslel, že meno vybrala na jeho počesť, čo z časti bolo aj pravdou. Ale
ani on a ani nikto iný jej nemohol rozumieť. Nikto nevedel a nikto sa ani
nikdy nedozvie o noci, kedy vznikol v jej lone nový život. O noci, počas
ktorej sa jej mysľou preháňala jedna zvláštna muklovská pieseň, ktorá jej
pripadala až príliš výstižná na to, aby nemohla byť o ŇOM. O Severusovi
Snapovi...
KONEC
Táto poviedka je okrem iného aj mojou skromnou
spomienkou na legendárneho hudobníka,Johna Winstona Ono Lennona
Pieseň, ktorej názov a text som použila sa volá Baby´s in Black pochádza z
autorskej dielne dvojice Lennon/McCartney a nájdete ju na albume Beatles
for Sale. Text je mierne upravený.
Hestia Jonesová je postava, ktorú JKR spomína v piatej knihe ako členku
Fénixovho Rádu a ako jednu z "ochranky", ktorá doprevádzala Harryho do
hlavného stanu rádu.
|