|
Sprisahanie
na profesora Snapa
Autor: Miriam
Slovensko-český slovníček:
Prof. Dumbledore – Brumbál
Rokfort – Bradavice
Chrabromil –
Nebelvír
Slizolin – Zmizojel
Záškodnícka mapa – mapa, ktorá sa prvý krát objavila v III. časti v 10.
kapitole (Pobertův plánek)
Elixíry – lektvary
Žaláre – podzemie, kde mal Snape pracovňu a kde sa učili elixíry
Bol neskorý večer. Harry sedel
na okennom parapete a čítal kapitolu z elixírov, ktorú im dal Snape na
zajtra naučiť. Ćosi zaťukalo na okno. Harry zdvihol oči od knihy. Hedviga.
Priniesla list od Hermiony, ktorá
bola na trojmesačnej výmennej stáži v Durmstangu. Keď Harry zatváral okno
všimol si, že cez hradné nádvorie sa plíži postava celá zahalená v čiernom
plášti. Smerovala k zakázanému lesu. Rýchlo vytiahol záškodnícku mapu,
dotkol sa jej prútikom a uvidel na nej bodku, ktorá sa pohybovala po
nádvorí hradu. Pri nej bolo meno Sandra Bronxová. Sandra Bronxová bola
nová učiteľka obrany proti čiernej mágii. Prečo ide potme potajomky
a sama do zakázaného lesa? Harry nemeškal ani minútu, obliekol si hrubý
sveter, zobral metlu, zahalili sa do neviditeľného plášťa a letel za ňou.
Les bol
strašidelný. Po nejakom čase zbadal svetlo. Podišiel bližšie a stratil
dych. Na malej čistinke stálo v kruhu okolo ohňa niekoľko ľudí v čiernych
plášťoch a maskách.
„Smrťožrúti,“ – povedal si pre seba Harry. Opatrne sa poobzeral okolo
seba, usadil sa na vysokom dube a počúval. Nemusel sa veľmi namáhať, aby
im rozumel. Hovorili veľmi hlasno. Zrejme si boli istí, že ich nikto
nešpehuje.
„Sandra, ako ďaleko ste s tým zradcom Snapom,“ spýtal sa muž stojací na
vyvýšenom mieste. Harry ihneď spoznal hlas Lorda Voldemorta a krv mu
stuhla v žilách.
„Je to na dobrej ceste, môj pane,“ povedala profesorka Bronxová.
„To mi vravíte už tretí krát a žiadne výsledky. Kedy mi konečne Snapa
privediete?“
„Môj pane, Severus je veľmi bystrý a nedôverčivý čarodejník. Nemôžem na
neho príliš tlačiť, aby si niečo nevšimol. Chce to čas. Verte mi. Onedlho
sa s ním stretnete.“
„Dobre, dobre nechám to na vás. Ale veľmi dobre viete, prečo ho
potrebujem. Potrebujem jeho krv. Potrebujem krv svojho najväčšieho
zradcu. Dlho som nevedel, kto ním je. Ale teraz to viem. Je to Severus
Snape, ktorý sa u Dumbledora hrá na profesora. Dokonca to dotiahol na
riaditeľa Slizolinu.
„No,“ povedal Lord Voldemort po chvíľke. „Musím uznať, že je skutočne
dobrý. Veď mal výborného učiteľa. Škoda, že sa obrátil proti mne. A čo
úloha týkajúca sa Harryho Pottera. S tou ste na tom ako?“
Harry na strome napol uši a počúval.
„Veľmi nenápadne sa snažím vštepovať Harrymu nenávisť proti Snapovi
a naopak. Môžem povedať, že sa mi to darí. Od začiatku školského roka to
medzi nimi viac a viac vrie. Severus spomína na Harryho iba s bleskami
v očiach. A má prečo. Musím povedať, že ho skutočne riadne provokuje.“
„Výborne Sandra, výborne. Za žiadnu cenu nesmiete dovoliť, aby sa tí dvaja
dali dokopy, aby sa nebodaj spriatelili. Ako som povedal Severus je veľký
čarodejník a nesmieme dopustiť, aby niečo zo svojich vedomostí odovzdal
Potterovi. Nesmie ho učiť viac, ako má predpísané v školských osnovách“
„Dobre moji milí. To je všetko. Odoberte sa do svojich domovov a splňte
všetko, čo som vám povedal.“
Malá čistinka osamela. Oheň pohasol. Harry ešte hodnú chvíľu sedel na
strome zahalený do plášťa. Rozmýšľal nad tým, čo povedala profesorka
Bronxová o ňom a o Snapovi. Až teraz si uvedomil, kam smerovali jej jemné
narážky na Snapove vyučovacie metódy. „A ja hlupák som sa nechal ovládať
nenávisťou a hral jej hru. Rád by som vedel čo natárala o mne Snapovi,“
pomyslel si Harry. Vtom sa ozval neďaleko neho hlas.
„Tak ako?
Je všetko v poriadku?“
„Áno, môj pane. Všetko som prezrel. Nik nie je nablízku. Nik nás
nepozoroval.“ Harry spoznal hlas Petra Pettigrewa sluhu Temného pána.
„Pane,“ ozval sa znova sluhov hlas „myslíte, že môžeme Sandre Bronxovej
dôverovať. Myslíte, že skutočne opantá Snapa tak, že s ňou dobrovoľne
pôjde k vám? Ste si istý, že nás nezradí Dumbledorovi?“
„Alebo ..“ sluha sa odmlčal.
„Alebo čo?“ spýtal sa chladným hlasom Lord Voldemort.
„Alebo, viete mohla by sa do Snapa skutočne zahladieť. Nie je na
zahodenie. Mladý, múdry, zo starej čarodejníckej rodiny.“
Lord Voldemort sa začal smiať. „Nemajte strach Peter. Sandre by som zveril
aj vlastný život. Vieš ona totiž ....... Ona totiž miluje mňa.“
Harry otvoril od údivu ústa. Profesorka Bronxová je nielen Voldemortova
špiónka, je to jeho milenka.
„Podme,“ povedal Lord Voldemort . Ozvalo sa slabé puknutie.
Zostalo ticho, les onemel a Harry osamel. Konečne sa rozhodol. Sadol na
metlu, zahalili sa do neviditeľného plášťa a vzlietol k Rokfortskému
hradu. Cez pootvorené okno vzlietol do izby. Sadol na postel a schytil
záškodnícku mapu. Profesorka Bronxová bola vo svojej komnate. Harry sa
rozhodol. Musí ísť za Snapom. Musí mu povedať, čo práve videl. Musí ho
varovať pred profesorkou Bronxovou.
Obliekol
si neviditeľný plášť a pomaly sa kĺzal po chodbách hradu. Odrazu stál
v žalároch pred Snapovou pracovňou. Spod dverí videl úzky pásik svetla.
Snape nespal. Harry sa triasol na celom tele od strachu. Profesorka
Bronxová mala v lese pravdu. Tento školský rok to medzi nimi vrelo, ako
nikdy predtým. „A len vďaka mne,“ uvedomil si Harry. Zdvihol ruku
a zaklopal. Počul kroky, ktoré sa blížili ku dverám. Snape otvoril dvere.
Harry si dal dolu z hlavy plášť. Snape sa strhol a ustúpil o krok. Vtedy
Harry vletel do jeho pracovne a zatvoril dvere. Snape sa spamätal
a zvrieskol: „Potter čo si to ...“
„Prepáčte pán profesor,
je to veľmi súrne, vypočujte si ma prosím.“
Snape sa zháčil. Už dávno si nespomínal, kedy bol Potter ku nemu taký
úctivý. Harry pokračoval: „Potrebujem vám povedať niečo veľmi, veľmi
dôležité. Preto som ku vám takto vtrhol. Keď ma vypočujete, môžete ma aj
potrestať, ak uznáte za vhodné, ale dovoľte mi hovoriť.“
Snape sa na neho pozrel chladnými očami, jedným lusknutím prstov zapálil
oheň v krbe a ponúkol Harrymu kreslo a sám si sadol oproti nemu s rukami
skríženými na prsiach.
„Pán profesor, poznáte nejaké kúzlo, ktorým by ste zabezpečili, že to čo
vám teraz poviem nebude počuť nikto okrem nás:“
„Samozrejme,“ povedal Snape. Vybral prútik, švihol po miestnosti
a povedal: “Silencio deux.“
„No tak už spustite Potter, nemám na vás veľa času.“
„Pán profesor, musím vás upozorniť, že pri tom čo vám teraz poviem som
minimálne dvakrát porušil školský poriadok, preto sa prosím nerozčuľujte
a neprerušujte ma.“
Snape zdvihol obočie a zabodol do Harryho čierne oči, ale nepovedal ani
slovo.
„Dnes večer som šiel spať veľmi neskoro, lebo som sa učil na hodinu
elixírov,“ začal Harry.
„No, uvidím zajtra,“ sucho odvetil Snape.
Harry preglgol a pokračoval: „Vtom zaklopala na okno moja sova a keď som
ju púšťal dnu videl som postavu v čiernom plášti, ako ide do zakázaného
lesa. Sadol som na metlu a letel
som za ňou.. „ a Harry porozprával Snapovi dopodrobna všetko čo videl
a počul na čistinke.
Keď skončil Snape sa na neho
zahľadel a povedal: „Je neskoro Harry. Musíte sa na zajtra dobre vyspať.“
Vstal. Šiel k policiam z elixírmi a vybral malú flaštičku.
„Aby ste nemuseli behať neskoro v noci po chladnom hrade v pyžame, vypite
toto a postavte sa do ohňa.“
Harry na neho preľaknuto pozrel.
„Nebojte sa. Vypite to a urobte čo som vám povedal.“
Poslúchol. Vypil elixír z fľaštičky a postavil sa do ohňa. Snape vybral
prútik, ukázal na Harryho a zvolal: „Andare chrabromil“
V tej chvíli sa Harry ocitol v chrabromilskej klubovni. Bol taký unavený,
že si šiel hneď ľahnúť. Veď už bolo načase. Začalo svitať.
„Vstávaj,
vstávaj, zaspali sme“ prebudil ho Ronov divý rev.
„Čo sa
deje“ ozval sa rozospatým hlasom.
„Obliekaj sa, zmeškali sme začiatok elixírov“
Harry nahádzal na seba habit, schmatol knihy a kotlík a bežali, ako
šialení do žalárov.
Po ceste si pospomínal, čo sa stalo v noci. Vrhli do učebne. Snape stál
pri katedre v rukách čosi držal a vysvetľoval.
„Prepáčte pán prof..“ začal Ron.
„No samozrejme,“ prerušil ho Snape, „Potter a Weasley. Zase neskoro. Dnes
ste ma ešte nerozčúlili a aby ste na to nezabudli urobíte to hneď ráno.
Potter poďte si sadnúť hneď predo mňa do prvej lavice, aby som vás mal na
očiach.“
„A teraz ticho. Všetci si prichystajte kotlíky a pripravte zmenšovací
elixír,“ zadal Snape.
Harry začal pripravovať elixír.
Snape behal po učebni. Pri každom
sa pristavoval a kontroloval prípravu elixíru. Harrymu sa zdalo, akoby ho
jedným okom neustále pozoroval. Keď už mal Harry elixír skoro hotový,
Snape k nemu podišiel a niečo mu do neho nenápadne vhodil. V tom momente
kotlík začal bublať. Zelená, lepkavá tekutina začala striekať na všetky
strany.
„Potter,“ zreval Snape, „To je vrchol. Ste taký tupý, že neviete
pripraviť, ani ten najjednoduchší elixír. Finigen – ste zodpovedný za to,
že všetci dokončia úlohu a keď sa vrátim učebňa sa bude lesknúť od
čistoty. Jasné?“ flochol na neho Snape.
„Á áno, pán profesor,“ ledva vyjachtal prekvapený Finigen.
Snape schytil Harryho za golier a povedal: „My dvaja ideme k pánu
riaditeľovi. Nech vám už konečne dohovorí sám. Nemienim sa tu s vami stále
otravovať.“
Harry bol z toho taký prekvapený, že sa nezmohol ani na slovo. Poslušne
kráčal vedľa Snapa k točitým schodom, ktoré viedli do Dumbledorovej
pracovne.
„Malinový
drops,“ povedal Snape a schody ich vyniesli priamo do pracovne riaditeľa.
„Severus, kde ste toľko? Meškáte,“ privítal ich Dumbledor.
„Potter zase meškal na hodinu, pán riaditeľ a so zmenšujúcim elixírom sa
hral toľko, ako keby robil záverečné skúšky“ vysvetlil Snape.
„Posaďte sa,“ ukázal im Dumbledor na dve kreslá oproti sebe. Harry si
všimol, že pri krbe stojí profesorka McGonagalová.
„Harry, profesor Snape mi včera v noci povedal o tvojej návšteve v jeho
pracovni,“ začal Dumbledor. „Musím povedať, že si sa zachoval, ako správny
čarodejník, keď si mu oznámil čo sa na neho chystá. Ak ti to však nevadí,
chceli by sme to počuť ešte raz od teba. Hovor a nevynechaj ani tú
najmenšiu maličkosť.
Harry sa konečne spamätal
a pochopil, že Snape mu pokazil elixír preto, aby ho nenápadne dostal
k Dumbledorovi. Má úplnú pravdu, teraz nemôžu veriť absolútne nikomu.
Harry sa nadýchol a porozprával znova všetko čo videl predchádzajúcu noc.
Dumbledor sa prechádzal po izbe a hladkal si dlhú hustú bradu. Profesorka
McGonagalová stála opretá o rýmsu krbu. Snape sedel v kresle s rukami
zakvačenými do seba a všetci pozorne počúvali.
Pri zmienke o tom, že úlohou profesorky Bronxovej je opantať si Snapa
okolo prsta, Snapovi smutne zasvietili oči. „Miluje ju,“ pomyslel si
Harry.
Keď Harry skončil Dumbledor sa spýtal: „Severus, viete čím by vás
profesorka Bronxová mohla prinútiť ísť s ňou k Voldemortovi? Lebo
predpokladám, že aj keď ju milujete dobrovoľne by ste sa zabiť nenechali,
že?“
Snape nepohol ani brvou a povedal: „Rozmýšľal som nad tým, pán riaditeľ
a po všetkých možnostiach som prišiel k tomu, že do úvahy prochádza iba
Mesačný elixír. Keby mi ho dala vypiť, urobil by som všetko čo by chcela,
ale stále by som bol pri jasnom vedomí.“
„Myslím, že máte pravdu. A to je veľmi nebezpečné. Mesačný elixír, nemá
protijed.“
„Ak dovolíte, pán
riaditeľ, nie je to presne tak. Nedávno som vymyslel látku, ktorá má
účinky, ako protijed na Mesačný elixír. Ešte nie je celkom dokončená a pri
stretnutí s Mesačným elixírom z nej bolí hlava.“
„Výborne Severus,“ povedal Dumbledor, „aspoň budete vedieť, že ste ho
vypili. Boj sa môže začať. Zostavil plán“
„Severus aj keď viem, aké to bude pre vás ťažké, musím vás požiadať, aby
ste sa k profesorke Bronxovej chovali čo najúctivejšie a začali s ňou
flirtovať. Nech má pocit, že má nad vami prevahu a, že ste sa do nej
zaľúbili a ona môže uskutočniť svoju úlohu. Každé ráno však musíte vypiť
protijed na Mesačný elixír, aby ste mi ihneď mohli dať odkaz, že akcia sa
začína.“
„Čo sa týka vás a Harryho. Mali by ste byť na hodinách elixírov na neho
tvrdší a vy Harry drzejší, aby vás mohol pán profesor potrestať. Ale
nesmiete to preháňať. Nikto si nemôže nič všimnúť. Každý deň po škole si
budete odpykávať trest v profesorovej pracovni. Severus, začarujte
pracovňu tak, aby sa zvonku zdalo, že si Harry odpykáva trest a vy si
zatiaľ môžete splniť sľub, ktorý ste dali Lili Potterovej.“ dokončil
Dumbledor.
„Čože vy ste dali sľub mojej mame? Aký sľub, čoho sa to týka?“ pozrel
Harry prekvapene na Snapa.
Snape
pozrel na Dumbledora a ten
prikývol.
„Sľúbil som vašej mame, že sa postarám o vaše čarodejnícke vzdelanie
a o vašu bezpečnosť pred Temným pánom.“
Harry onemel. Potom sa spamätal a spýtal sa: „Voldemort povedal, že ste
dobrý, veľmi dobrý a, že ste mali výborného učiteľa. Kto nim bol?
Voldemort ?“
„Nie,“ smutne odvetil Snape. „Mojim učiteľom bol môj otec. Matka mi
zomrela, keď som bol malý a otec sa o mňa od malička sám staral. Snažil sa
ma naučiť všetko, čo vedel sám. Keď som prišiel na Rokfort vedel som toľko
kúziel, že mnohí piataci by boli prekvapení. Môj otec bol Voldemortova
pravá ruka, takže sa
nečuduj, že som bol Smrtožrútom. Voldemort nebol na začiatku taký zlý, ale
sláva a moc mu stúpli do hlavy. Chcel byť najmocnejší a najkrutejší zo
všetkých. Chcel ovládnuť svet, náš aj svet muklov. To sa však nepáčilo
môjmu otcovi a snažil sa ho zastaviť. Voldemort ho zabil. Zatajil mi to.
Povedal, že ho zabili lovci čarodejníkov čiernej mágie. Otec mi však
zanechal denník, kde mi všetko vysvetlil. Varoval ma pred Voldemortom
a odporučil na profesora Dumbledora. Od vtedy som tu a snažím sa bojovať
proti Temnému pánovi. Ako spomienka mi zostalo na ruke znamenie zla, ktoré
ma neprestajne páli a Temný pán mi ním dáva najavo kto som bol – jeho
sluha a poddaný.“
„Preto je pre Voldemorta dôležité,
aby ste sa nenávideli. Nesmie dopustiť, aby si sa naučil to čo vie
Severus. Lebo s tvojími schopnosťami, ktoré si získal od neho, keď ťa
chcel zabiť a so Severusovými vedomosťami by si sa mu mohol vyrovnať
a poraziť ho,“ povedal im Dumbledore.
„Ale načo potrebuje profesorovu krv?“ spýtal sa Harry.
„Je to stará kliatba. Aby mohol získať svoje telo a svoju silu potrebuje
kosť otca danú nevedomky, mäso sluhu dané dobrovoľne, krv nepriateľa vzanú
násilne a krv svojho najväčšieho zradcu, ktorý zradil z lásky. Voldemort
získal všetko, ale nevedel kto je tým zradcom, ktorý zradil z lásky. Až
teraz prišiel na to, že to je Severus – zradil z lásky k otcovi. Potrebuje
jeho krv, aby bol zase taký silný, ako predtým.“ vysvetlil im Dumbledore.
„A teraz choďte a správajte sa ako treba. Harry a nikomu ani slovo. Ani
Ronovi nie,“ prikázal Dumbledore.
Harry mlčky prikývol.
Dni
ubiehali. Snape bol milý na profesorku Bronxovú a neznesilteľný na
Harryho. Takmer každý deň ho „mučil“ vo svojej pracovni. Bolo to ako
povedal Dumbledore. Na vonok bolo počuť, ako mu Snape nadáva, že je
nešikovný a drzý a v skutočnosti ho zasvecoval do tajov čiernej mágie. Až
teraz Harry pochopil, aké má medzery v štúdiu. Snape bol aj teraz na neho
veľmi prísny, ale bolo to niečo iné. Snažil sa ho učiť a nie prichytiť pri
tom čo nevie. Harry mal spočiatku pred ním strach, ale postupne si
uvedomoval, že si ho asi ...... obľúbil.
V jeden
podvečer niekto zaklopal na dvere Snapovej pracovne. Snape otvoril a vo
dverách stála profesorka Bronxová.
„Ahoj Severus. Môžem ísť ďalej?“ V rukách mala piknikový kôš a cez plece
prehodenú deku.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Snape.
„Dnes máš narodeniny. Chcela by som ťa pozvať na piknik na okraj lesa.
Ideš?“
„Teraz nemôžem. O chvíľu príde Potter, bude si u mňa zase odpykávať trest.
Ten chalan mi vážne lezie na nervy.“ podráždene povedal Snape.
„Ale poď. Hádam mi nedáš košom? Dala som si na tom tak záležať,“ ukázala
na piknikový kôš, ktorý držala v ruke a sladúčko sa na neho usmiala.
„Dobre,“ povedal Snape po krátkej úvahe. „Počkaj ma vonku. Dám mu iba
nejakú úlohu a hneď prídem za tebou.“
Nežne ho pobozkala a odcupitala preč. Snape zabuchol dvere a chytil si
hlavu do dlaní.
„Bože, aká je len vypočítavá a prefíkaná. A ja hlupák som si myslel, že ma
skutočne...“ z úvah ho prebralo zaklopanie na dvere. Keď otvoril bol zase
v poriadku, i keď trochu bledší ako zvyčajne. Vo dverách stál Harry.
Snape ho vpustil do pracovne a vysvetlil mu, že ide do tuhého.
„Choď upozorniť profesora Dumbledora. Ja idem s profesorkou Bronxovou do
zakázaného lesa na .... piknik,“ povedal pomaly. Podali si ruky. „Zlomte
väz pán profesor,“ zašelal mu Harry. Vyšiel zo žalárov nadávajúc na Snapa
a nenápadne zabočil do riaditeľne.
Snape si
vytiahol z habitu prútik a strčil si ho do sáry na čižme, ktoré si obul na
túto príležitosť. Do habitu si dal iný, čo ak náhodou ... Treba byť
opatrný. Prehodil si cez plecia čierny plášť, napil sa ďalšej dávky
protijedu na Mesačný elixír a vybral sa na piknik.
Sandra
bola na neho veľmi milá. Po malej a skutočne dobrej večeri otvorila fľašu
francúzskeho vína.
„Viem, že miluješ francúzske víno,“ zašveholila. Naliala do dvoch pohárov
a podala Snapovi.
Zodvihla pohár : „Na tvoje zdravie.“
Snape vedel, že nesmie urobiť chybu. Vo vnútri sa celý chvel, ale milo sa
na Sandru usmial a s ľadovým pokojom si odpil z pohára. V ten moment ho
začala bolieť hlava. Vedel, že boj o život sa začal.
Začal
predstierať účinky Mesačného elixíru. Sandra sa úplne zmenila. Milý úsmev
sa jej stratil z tváre. Oči mala chladné, keď povedala:“ Severus musím
splniť svoje poslanie, nikdy som ťa nemilovala, mojou úlohou je dať tvoju
krv Temnému pánovi. Teraz sa zodvihni a poď!“ Roztvorila mu habit a vzala
mu čarodejnícky prútik. Snape sa ovládal ako najlepšie vedel, keby mohol
hneď by ju zasiahol nejakým kúzlom. Ó Bože, a tak ju miloval.
Medzitým
Harry dorazil k Dumbledorovi, ktorý na neho už čakal aj s profesorkou
McGonagalovou. Harry na neho prekvapene pozrel.
„Videl som Sandru a Severusa, ako sa vedú
za ruky po nádvorí,“ objasnil mu riaditeľ.
„Čakám už len, či je moje tušenie správne.“
„Bohužial áno,“
šepol Harry.
Profesor Dumbledol vytiahol zo skrine metly. „Zmráka sa, času je málo a my
nesmieme nič riskovať. Severusov život je v našich rukách,“ povedal.
Sadli si na metly, prikryli sa plášťami a vzlietli cez otvorené okno
k zakázanému lesu.
Keď dorazili na čistinku bola
už tma. Videli asi pätnásť ľudí v čiernych plášťoch a maskách ako stoja
v kruhu a náramne dobre sa bavia. Keď Harry uvidel, čo sa tam deje bolo mu
zle. V strede kruhu ležal Snape a zmietal sa a kričal na zemi od bolesti.
Voldemort na neho mieril prútikom.
„Cruciatus,“ zdesene povedal
Harry. Vedel ako je Snapovi, aj on to už zažil, keď ho pred pol rokom
Temný pán mučil.
Profesor Dumbledor a profesorka McGonagalová nečakali a zleteli priamo do
stredu kruhu medzi Smrťožtúrov. Harry ani nestačil zistiť čo sa deje
a Smrťožrúti už boli takmer všetci zviazaní.
Voldemort zostal prekvapene stáť. Potom sa zvrtol a zreval: „Potter.“
V tej chvíli sa všetci otočili na Harryho. Za ním stál Pettigrew a mieril
na neho prútikom: „Avada ...“
– nedokončil. Ozvala sa rana a Pettigrew sa zvalil na zem ako podťatý.
Harry sa otočil a videl Snapa, ako mieri prútikom na nich. „Zachránil mi
život,“ uvedomil si Harry.
Voldemortovi
stačila táto chvíločka a zmizol, samozrejme aj so svojim sluhom.
Čistinka sa zaplnila ľudmi na metlách.
„Ale vám to trvalo, Cornelius,“ povedal profesor Dumbledore, keď vedľa
neho pristál Cornelius Fudge – minister mágie. „Voldemort ušiel
aj s Pettigrewom,“ povedal Dumbledor. „Maličká nepozornosť a boli preč.“
Harry podišiel k Snapovi, ktorý sa stále triasol od bolesti.
„Ďakujem pán profesor,“ povedal mu.
„Pomôžete mi dostať sa do hradu?“ spýtal sa s úsmevom Snape.
Keď prechádzali okolo zviazaných Smrťožrútov Snape sa zastavil pri Sandre.
„Prečo si to urobila. Miloval som ťa. “Neodpovedala, iba na neho vrhla
nenávistný pohľad.
Sadli na Harryho metlu a vzniesli sa do vzduchu.
Sedeli v Dumbledorovej
pracovni okolo neveľkého stola. Harry práve skončil rozprávanie o nočnom
dobrodružstve, ktoré odhalilo sprisahanie na profesora Snapa. Minister
Fudge krútil hlavou: „Albus, prečo ste mi o tom nepovedali už na
začiatku?“
„Nemohli sme predsa nikomu veriť,“ usmial sa profesor Dumbledore.
„Ale skončime už o tom. Severus ako sa cítite po tom cruciate?“
„Ďakujem, pán riaditeľ. Už je to lepšie.“
„Dobre, tak môžeme začať.“ Pleskol rukami a stôl sa zaplnil všelijakými
dobrotami a najlepším francúzskym vínom.
„Pripime si na zdravie nášho oslávenca“ zdvihol Dumbledor čašu smerom
k Snapovi.
„Na zdravie,“ ozvalo sa zborovo.
Vtedy sa Snape pozrel prísnymi blýskavými očami po Harrym a povedal: „Pán
riaditeľ, myslím si, že Potter ešte nemá vek na to, aby pil alkohol“
Harry celý zbledol a pomaly položil pohár na stôl.
Celá pracovňa sa zaplnila hurónskym smiechom. Harry prvý krát videl dvoch
najprísnejších profesorov na škole profesorku McGonagalovú a profesora
Snapa, ako sa zvíjajú od smiechu.
Zase ho dostal.
|